reklama

Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (12) –10.5. –16.5.2021

Niekoľko udalostí zo sveta ozbrojených síl a obranného priemyslu, ktoré ma zaujali počas uplynulého obdobia u našich susedov, aj vo vzdialenom zámorí na zemi, na vode, vo vzduchu i pod vodou z druhého májového týždňa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

10.5.2021, Švédsko

Spoločnosť Lockheed oficiálne informovala, že v apríli 2021 dodala Švédskym ozbrojeným silám prvú dodávku rakiet PAC-3 pre potreby švédskych protilietadlových raketovým systémom Patriot, ktoré krajina v počte 2 palebných oddielov (4 batérie, 12 odpaľovacích zariadení) objednala v auguste 2018. Dodávky z USA prebiehajú v rámci programu Foreign Military Sales v celkovej hodnote 10 miliárd švédskych korún a sú rozdelené do 2 častí – základné prvky by mali byť dodané do roku 2022, technická, logistická podpora do roku 2025. Vo Švédsku má tento systém označenie Luftvärnssystem 103 a týmto systémom bude vyzbrojený 6. protilietadlový pluk, kde nahradia 2 oddiely vyzbrojené kompletmi Hawk Phase III (švédske označenie Rb 97). Pre švédske potreby budú jednotlivé komponenty systému integrované na podvozky nákladných automobilov MAN HX 8x8. Prvé kusy z celkom 40 vozidiel boli do krajiny dodané 7. mája 2021 a dodávka by mala byť ukončená do konca roku. Na tieto vozidlá by mali byť následne nainštalované z USA dodané 12 odpaľovacích zariadení M903, 4 rádiolokátory AN/MPQ-65 a 4 veliteľské stanovištia AN/MSQ-132. Súčasťou dodávky sú aj elektrocentrály EPP II a spojovacie zariadenia. Pôvodná ponuka z USA zahŕňala aj 100 protilietadlových rakiet MIM-104E GEM-T a 200 rakiet PAC-3 MSE, plus školiace služby a technická podpora, ale požadovaná suma 3,2 miliardy dolárov vysoko prevyšovala švédske možnosti. Nakoniec došlo k dohode, pri ktorej krajina obdrží palebné prostriedky a základnú techniku podporu a výcvik, ale len minimálne množstvo munície potrebné na získanie počiatočnej operačnej spôsobilosti do roku 2025. Otázka ďalších dodávok rakiet bude riešená v ďalšom období.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

11.5.2021, Čínska ľudová republika

Čínsky štátny rozhlas zverejnil na svojej internetovej stránke fotografie z ostrých strelieb lietadiel Ľudových vzdušných síl na ktorých je vidieť lietadlo Čcheng-tu J-10C s motorom WS-10B Taihang. Podľa viacerých analytikov je to dôkaz, že motor WS-10B je po dlhých rokoch vývoja už dostatočne spoľahlivý na to, aby bol použitý v jednomotorovom bojovom lietadle, nakoľko doteraz boli týmito motorom poháňané najmä dvojmotorové lietadlá Šen-jang J-11 a Šen-jang J-16 a v jednomotorových lietadlách ako Čcheng-tu J-10, alebo Šen-jang J-15 boli používané ruské motory AL-31. S motormi WS-10B s meniteľným vektorom ťahu boli prezentované len testovacie a výstavné prototypy. Zo zverejnených údajov nie je známe kedy boli lietadlá s motorom WS-10B zaradené do služby, nakoľko ešte 4 výrobná séria J-10C vyrábaná v roku 2019 bola vybavená motormi ruského pôvodu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

12.5.2021, Ukrajina

Vo výrobnom závode VK Sistema vo Vasiľkove prevzali zástupcovia ukrajinských ozbrojených síl 9 ks obrnených automobilov Oncilla 4x4 L2014-UD. Ide o druhú dodávku z celkom 24 kusov, ktoré si ozbrojené sily objednali v roku 2019 v cene 8,3 milióna hrivien za kus. Obrnený automobil Oncilla je výrobok poľskej spoločnosti Mista, aj keď jeho pôvod siaha na Ukrajinu. Na Ukrajine totiž ešte v roku 2004 vznikol prototyp obrneného automobilu Dozor-B, ktorého licenciu v roku 2011 kúpila spoločnosť Mista. Samotný Dozor-B sa vyrábal aj na Ukrajine – po vypuknutí konfliktu v Donbase v roku 2014 si ukrajinské ozbrojené sily urýchlene objednali dodávku prvých 10 kusov s tým, že v roku 2015 sa malo vyrobiť už 50 ks a každý ďalší rok 100 ks. Plány ale neboli realizované, nakoľko ani Morozovov závod v Charkove, ktorý Dozor-B vyvinul a ani Ľvovský tankový opravárenský závod, ktorý mal doplniť výrobné kapacity neboli schopné rozbehnúť sériovú výrobu. Ukrajinským ozbrojeným silám dodali po 5 ks v roku 2015 a 2016 a ďalšie dodávky boli zo strany odberateľa odmietnuté kvôli nedostatočnej technickej kvalite vozidiel. Vozidlá boli zaradené v 95. aeromobilnej brigáde. Ďalších 6 ks malo byť vyrobených pre Senegal a 1 ks bol poskytnutý ako vzorka pre licenčnú výrobu. Spoločnosť Mista predstavila svoj licenčný produkt s názvom Oncilla (Ocelot stromový, Leopardus tigrinus) na výstave MSPO 2014. Napriek vyššej kvalite výroby ako u ukrajinského originálu sa výrobok nestretol s veľkými exportnými úspechmi. V roku 2017 si pravdepodobne 2 ks Oncilly kúpil Senegal, ktorý ním doplnil už používané Dozor-B. Kontrakt uzatvorený v roku 2019 s Ukrajinou zapája do produkcie vozidiel Oncilla opäť Ukrajinské spoločnosti – na Ukrajine prebieha montáž vozidiel z komponentov, ktoré im dodáva poľský výrobca. Prvé dve sady boli dodané už v novembri 2019 a vozidlá boli začiatkom roku 2020 podrobené vojskovým skúškam, ktoré skončili úspešne.
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

12.5.2021, Rusko

Do zostavy síl a prostriedkov protivzdušnej obrany Južného vojenského okruhu Ozbrojených síl Ruskej federácie bol zaradený protilietadlový raketový systém S-350 Víťaz. Ide o najnovší ruský protilietadlový raketový systém stredného dosahu (MRAD), ktorý by mal vo výzbroji postupne nahradiť technicky zastarané systémy S-300PS. Vývoj PLRK S-350 (pre export uvoľnený ako S-350E, index 50R6A pre ruskú a 50R6E pre exportnú verziu) prebiehal v spolupráci s Južnou Kóreou, ktorá svoj výsledok vývoja zaradila do služby pod označením KM-SAM. S-350 používa raketu 9M96 / 9M96M / 9M96E2 s diaľkovým dosahom cca 60 km a výškovým dosahom 30 km. Umožňuje ničiť aj balistické rakety na vzdialenosť 30 km do výšky 25 km. Súčasne je schopný viesť paľbu na 16 vzdušných cieľov, alebo 12 balistických rakiet, pričom na každý cieľ môže súčasne navádzať 2 rakety. Komplex je mobilný a je schopný viesť paľbu do 5 minút po príchode do palebného postavenia. Palebný oddiel pozostáva z veliteľského stanovišťa s indexom 50K6A, jedného až dvoch multifunkčných rádiolokátorov 50N6A a až 8 odpaľovacích zariadení 50P6A, pričom každé disponuje 12 raketami 9M96. Súčasťou oddielu môže byť tiež multifunkčný rádiolokátor 92N6 používaný aj v systéme S-400. Do výzbroje bol prvý oddiel prevzatý v decembri 2019 a od februára 2020 prebieha výcvik špecialistov vo Výcvikovom centre protilietadlových raketových vojsk Vojenskej akadémie protivzdušnej a kozmickej obrany maršála Žukova v Gatčine. Podľa neoficiálnych informácii by mal byť oddiel zaradený do služby v Južnom vojenskom okruhu pravdepodobne prvým bojovým oddielom daného typu v ruských ozbrojených silách a mal by byť zaradený v 1721. protilietadlovom raketovom pluku 51. divízie PVO 4. armády Vzdušných síl a PVO Južného vojenského okruhu v Soči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

12.5.2021, USA

Spoločnosť Lockheed Martin realizovala na strelnici White Sands v Novom Mexiku 4 letový test v rámci projektu Precision Strike Missile (PrSM), pri ktorom testovacia raketa odpálená z raketometu M142 HIMARS prekonala vzdialenosť cca 400 km a zasiahla cieľovú oblasť s očakávanou presnosťou. Tento test bol zároveň prvým testom ďalšej fázy vývoja, ktorý je opäť zameraný na vylepšenie technológií a znižovanie rizík, ale v širšom meradle. Do konca roku sú naplánované ďalšie 2 letové testy. V priebehu minulého roku boli realizované tiež 3 letové testy (na vzdialenosť 240, 180 a 85 km), pri ktorých sa testovali schopnosti rakety pri lete vyššími rýchlosťami (kratší dostrel rakety je dosahovaný vyšším námerom, čo má za následok iné rozloženie síl pôsobiacich na telo rakety pri stúpaní a klesaní). Projekt PrSM vyvíja presnú raketovú muníciu určenú do raketometov (M270 MLRS, M142 HIMARS a kompatibilných), ktorej úlohou je likvidácia pozemných cieľov na vzdialenosti 60 až 499 km. Diaľkové obmedzenie na 499 km bolo špecifikované ohľadom platnej Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1987 (zmluva obmedzovala vývoj raketových systémov zem-zem s dostrelom 500-5000 km), od ktorej ale USA odstúpili, čím zmluva v roku 2020 stratila platnosť. To umožňuje upraviť program vývoja a testy tak, aby mohla táto munícia pôsobiť aj na vzdialenosť väčšiu ako 500 km. Pozemné sily požadujú, aby bol základný vývoj ukončený do roku 2023, čo by umožnilo zaviesť základnú verziu rakety do výzbroje. A v ďalšom období sa zamerať na rozvíjanie ďalších možných spôsobilostí munície, napr. zvýšená účinnosť v cieli, zvyšovanie presnosti, alebo možnosť pôsobenia aj proti hladinovým cieľom. V rámci projektu dnes pôsobí len spoločnosť Lockheed Martin, nakoľko spoločnosť Raytheon Technology, ktorá realizovala konkurenčný vývoj, zo súťaže v roku 2020 odstúpila.

12.05.2021, USA

Pozemné sily ozbrojených síl USA informovali, že do konca roku 2022 vyradia zo služby prostriedok palebnej podpory M1128 Stryker MGSStryker MGS je zbraňový systém postavený na podvozku obrneného transportéra Stryker vyzbrojený kanónom M68A2 kalibru 105mm s drážkovanou hlavňou. Obdobná zbraň bola aj na pôvodnom tanku M1 Abrams. Oproti verzii použitej v tanku bol kanón vybavený automatickým nabíjacím zariadením (vôbec prvým, ktorý bol v podobnom kalibre zavedený do výzbroje US Army). Prostriedok je určený na palebnú podporu peších jednotiek a umožňuje ničenie zodolnených cieľov ako ženijné úkryty, zodolnené strelecké postavenia alebo obrnená technika protivníka na väčšie vzdialenosti. Disponuje vezenou zásobou streliva v počte 18 ks. Armáda obdržala v rokoch 2005-2012 celkom 142 ks týchto vozidiel. Na rozdiel od niektorých iných bojových vozidiel postavených na podvozku Stryker nebola verzia MGS podrobená modernizácii na tzv. V-podvozok (odolnejší proti mínam), čo v súčasnej dobe degraduje jeho bojové možnosti. Komplexné analýzy na ktoré sa armáda pri rozhodnutí o vyradení odvoláva okrem toho riešia aj celkovú zastaralosť hlavňovej výzbroje ako takej a technické problémy s automatickým nabíjacím zariadením. Vyradenie Stryker MGS z výzbroje umožní presun ušetrných prostriedkov na iné projekty, ktoré sú už dnes schopné plniť úlohy, na ktoré bol pôvodne Stryker určený – napr. diaľkovo ovládaná zbraňová stanica Javelin, alebo Zbraňový systém stredného kalibru (Medium Caliber Weapons System – MCWS).

16.05.2021, Taliansko, Katar

Analytik a spisovateľ H.I. Sutton zverejnil niektoré podrobnosti týkajúce sa stavby dvoch ponoriek pre Katarské námorníctvo v Taliansku. Kontrakt so spoločnosťou Fincantieri bol uzatvorený vo februári 2020 v celkovej sume 190 miliónov dolárov. Stavbu ponoriek ale zabezpečuje spoločnosť GSE (Giunio Santi Engineering S.R.L.), resp. jej dcérka firma M23 SRL so sídlom v Terste. Ponorky pre Katar majú byť 23 m dlhé a sú stavané podľa konštrukčných plánov ktoré vznikli v roku 2017. Poháňané majú byť vznetovým motorom s výkonom 200 kW a elektromotorom s výkonom 70 kW. Súčasťou výbavy má byť aj sonar. Spoločnosť sa zameriava na stavbu malých ponoriek pre špeciálne sily (napr. 3GST9 pre talianske, alebo UOES-3 pre americké námorníctvo) a civilné využitie s použitím netradičných technológií. Aj v prípade Kataru ide o ponorky určené skôr pre špeciálne operácie ako o plnohodnotné bojové ponorky.

Zdroje:

Štefan Bukovan

Štefan Bukovan

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  61x

Blog venovaný histórii a súčasnosti vojenstva, vojenskej techniky, ale aj turistike a ďalším oblastiam, čo ma práve napadnú. Zoznam autorových rubrík:  Obrana a vojenstvoTuristické atrakcie a podobneZvieratáNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu